Raz prišla za mnou mama svojho syna a vraví: "Pán učiteľ, syn mi hovoril, že na minulej hodine ste sa učili nejaké poltóny. Prosím učte ho aj celé, my na to máme".
Aj také sa stáva, že? Ale ja som skôr praktik ako teoretik :-). Tým, ktorí začínajú hrať na nejaký hudobný nástroj, resp. si myslia, že potrebujú veľmi veľa teórie, môžem povedať len jedno, HRAJTE! Dôležité je, ako hudbu precítite, ako ju podáte a to je všetko. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Keď som totiž chodil zhruba do 4. alebo 5. triedy na základnej škole, začal som s hrou na gitare. Mal som magnetofón, spieval som a bol som blázon do hudby. Začalo to všetko tak, že som si raz spomenul, že máme doma nejakú gitaru. Prečo si nezahrať s GN´R, Kurtom Cobainom, Shadows, a tisíckami iných v TOP TEN :-)? Takže, čo sa týka tej gitary, bola to akustika, malá ako väčšie husle s nie príliš rovným hrdlom a starými kovovými strunami. Vnímam to tak retrospektívne. Samozrejme vtedy to bola fantastická, lebo vydávala tóny, no nie? Otec poznal nejaké piesne a tak mi ukázal prvé akordy. Boli to len základné akordy, ale so skvelým rytmusom, ktorý som obdivoval. No a tak som začal hrať. Ale nie klasickým spôsobom, že si otvoríte noty a drilujete teóriu, či stupnice. Totiž akonáhle som zvládol akordy a rytmus, zakaždým som sa zavrel v izbe, pustil rádio, zavrel oči a hral. Vážne! Snažil som sa hrať presne to, čo spievajú. Skúste to, hrajte linku vokálov. Spoznáte tak celú gitaru. Podvedome sa ju naučíte. Na každý tón som prišiel celkom sám, bez akejkoľvek teórie, či predlohy. Samozrejme trvalo to nejaký čas, ale vedzte, že sa to dá.
Preto vás chcem povzbudiť, aby ste sa tí, ktorí váhate s hudbou, ničoho nebáli. Hudobný nástroj sa tak stane vašou súčasťou, možno mu dáte aj meno, ja neviem, ale hlavne ním vyjadríte svoje "ja"! Budete si môcť zahrať s hociktorýn hudobníkom na svete.
Stačí len pustiť CD a "zajamovať" si s ním :-).
Komunikujte hudbou! Váš Šandi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára